Lyrics

To, čo vlastne robím, by sa dalo nazvať Autoportrét slobodného umelca Som slobodný v tom zmysle Že nepatrím do nijakej inštitúcie Nemám za sebou žiadne vydavateľstvo Nikto ma nenúti robiť niečo, čo nechcem... A to je na jednej strane krásne Ale na druhej strane je to aj dosť ťažké Pretože keď sa chcete uživiť umením A nechcete robiť kompromisy Musíte si nájsť vlastnú cestu... Vlastný spôsob, ako to, čo tvoríte Dostať medzi ľudí Niekedy je to len stôl, páska a mikrofón... A inokedy je to celý svet Ktorý sa vám otvorí Keď poviete pravdu Pravda je zvláštna vec Niekedy zabolí Niekedy vás oslobodí A niekedy jednoducho len... je Neviem, či to, čo robím, má nejaký veľký zmysel Ale viem, že ak by som to nerobil Cítim sa ako keby som zradil sám seba Každé slovo, ktoré poviem Každý zvuk, čo pustím do sveta Je kúskom mňa Nie je to len predstavenie Je to skôr spoveď A keď niekto niekde Možno aj omylom Narazí na túto nahrávku A na chvíľu sa zastaví A možno sa aj usmeje Tak viem, že to stálo za to Nepotrebujem potlesk Nepotrebujem uznanie Aj keď Niekedy to dobre padne Keď niekto povie: "rozumiem ti." Ale to nie je cieľ Cieľ je nájsť ten vnútorný hlas Čo vám hovorí: "takto je to správne." Často som sám Nie preto, že by som nemal rád ľudí Ale preto, že ticho má svoju silu V tichu počujem melódie V tichu vznikajú slová Ktoré by sa vo vrave stratili A tak sedím Počúvam A keď niečo príde Zachytím to Nie vždy to ide ľahko Sú dni, keď je všetko prázdne Keď aj gitara mlčí A ja len sedím a čakám A vtedy si hovorím: "možno už nič nepríde." Ale aj to je súčasťou tvorby — To čakanie, to ticho, tá neistota Lebo keď to príde Keď sa konečne objaví ten nápad Tá iskra... Zrazu všetko ožije Zabudnem na hlad Zabudnem na čas A celý svet sa zúži Na jediný verš Jediný tón A vtedy viem Že som nažive Niektorí ľudia si myslia Že sloboda znamená robiť si, čo chceš Ale pre mňa... Sloboda je záväzok Záväzok byť úprimný Záväzok nevymieňať pravdu za úspech Ani ticho za súhlas Každá pesnička, čo som napísal Je ako list List, ktorý nikdy neposielam Ale niekto si ho aj tak prečíta A možno si povie: "presne takto som sa cítil aj ja." Vtedy sa cítim menej sám A možno aj ten druhý Možno to je ten skutočný zmysel toho, čo robím Niekedy sa ľudia pýtajú Či by som nechcel byť slávny Ale sláva... To je ako svetlo reflektorov Ktoré ti oslepí oči A zabudneš, kam si vlastne chcel ísť Radšej mám tie malé chvíle Keď niekto potichu prikývne Alebo keď po koncerte ostane ticho A nikto nechce odísť To je dar Nepíšem hity Nehrám pre davy Ale robím to, čo cítim A to mi zatiaľ stačí Lebo ak raz prídem o ten pocit... Potom neostane nič